Aj z dobrých "vecí" môže byť modla
Dnes je môj deň. Dobrovoľne priznávam, že sviatok s názvom: Premenenie Pána je mi blízky. Možno preto, že každý deň nejakým spôsobom prosím Boha, aby ma premenil, aby nanovo vstúpil do môjho života, aby mi vzal presvedčenie, že ho poznám.... aby ma stále viac a viac vťahoval do svojej lásky (aj keď bude mať z času na čas meno samota a tma)...
Jednoducho: „Pane, keď už som ti dala svoje srdce a včera tomu bolo 23 rokov, tak príď a premeň ma, pretvor moje srdce a uč ma kým si ty, nie že dopadnem, ako v tom dobre myslenom žarte.
Že ho nepoznáte? Nuž tu je:
Príde pred nebeskú bránu kňaz a otvorí mu vrátnik. Pýta sa ho: „Poznáš Ježiša?“ A kňaz vraví: „Akoby som nepoznal. Celý život som o ňom kázal. Rozjímal som. Modlil som sa...“ A vrátnik vraví: „Keď je tak, choď k tamtým dverám.“
O chvíľu príde pred nebeskú bránu učiteľka náboženstva a vrátnik sa jej pýta to isté: „Poznáš Ježiša?“ A ona vraví: „Samozrejme. Celý život som o ňom učila deti. Vysvetľovala som im Boží Zákon, Sväté Písmo, modlila som sa s nimi. Pripravovala som ich na birmovku, prvé sväté prijímanie....“ A vrátnik znova: „Keď je tak, choď k tamtým dverám.“
Do tretice prichádza babička, čo vychovala päť detí a vrátnik sa jej pýta: „Poznáš Ježiša?“ A ona sa usmeje: „Pane, a kto by ťa nepoznal, keď si taký dobrý...“
A o to ide: Poznať Ježiša – takého aký je... a nemyslieť si, že máme nebo a vieru vo vrecku.
Možno Peter, Jakub a Ján boli o tom presvedčení tiež. Veď to by lepšie poznal Ježiša, ako jeho apoštoli, ako tí, čo s ním žili 24/7 – ako tí, čo ho počúvali, čo sa ho mohli pýtať a mali právo aj na vysvetlenie toho, čo nepochopili.
Ani nezbadali, že Ježiš sa pre nich v istom zmysle stáva „modlou“ – veď ho poznajú, veď vedia, čo majú robiť, aby bol s nimi spokojný, veď sú jeho najbližšími spoločníkmi. Veď sú vyvolení – svedkovia zázrakov, dokonca vzkriesení mŕtvych...Veď... Chceli ostať s ním. Tešiť sa z jeho priazne... A Ježiš to vedel...
Možno aj preto v to ráno vzal Petra, Jakuba a Jána na vysoký vrch do SAMOTY a tam sa pred nimi premenil. Keby ostali dole, bol by to len zázrak, o ktorom by sa niesla zvesť... Nie zázrak, ktorý sa dostal hlboko do ľudských sŕdc.
Ježiš sa pred nami premieňa – nerobí to v dave – ale vyvádza nás do SAMoty – aby sme nemali kam ujsť. Aby z nás odmotal tie naše predstavy o ňom....Ukazuje nám svoju krásu, ktorá zároveň odhaľuje našu nemohúcnosť a biedu... Nechápeme, nemáme Boha v moci (hoci sami seba o tom presviedčame – no ak máme niečo v moci, tak je to náboženstvo, či svoj vzťah – nevzťah s Ním)... Boh je vždy väčší... Boh je ten, ktorý sa pred nami premieňa, aby sme sa my premenili v ŇOM a v NEHO....
Peter to chcel pochopiť: Postaviť tri stánky. Zachrániť to ľudskými slovami, keď vyslovil: „Dobre nám tu je.“...nezachránil... prišiel strach, ktorý môže vziať iba Boh....
Vzťah s Ním? Je o láske, o priazni, ale aj o strachu, o tme, o bezhviezdnej noci, o suchu v modlitbe... a o načúvaní...
O tom, ako sa to končí: Z neba zaznie Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, jeho počúvajte...“
Snažím sa to robiť naplno 23 rokov... a poviem Vám... Boh ma často bráva na horu premenenia, aby mi povedal, že ho ešte nepoznám... a tak mi neostáva nič iné... len mu načúvať... čo odo mňa chce......
