Fa(i)r - (i)zejské pohladenie
Nedávno som nazrela do biblie
a za písmenami som objavila príbehy farizejov a zákonníkov.
Vyslovujúc dnešným jazykom – majstrov hry „fair play.“
Ich život je navonok skvelý...
Dokonalý.
Majú moc a prostriedky, ktoré im dovoľujú, aby ukázali ľuďom cestu k Bohu.
Na svojom tele nosia čisté šaty.
V ich vážnych tvárach sa z času na čas objaví nálepka: „zbožnosť bezchybná.“
A len ten, kto sa na prvý pohľad do nich nezamiluje, si prečíta aj dodatok: „.. chladná, mramorová. Usmievajúca sa na tú stranu, kde prichádza možnosť pochvaly.“
Kto sú to tí farizeji a zákonníci?
Podľa stránok biblie, sú títo muži znalcami Božieho zákona,
a snažia sa ho zachovávať (aj keď nie celý).
Majú primerané vzdelanie.
V priamom prenose učia ľudí, ako sa treba modliť.
Keďže nie je možné, aby ich videli v televízii, či na internete, (ten v tej dobe nebol)
postávajú na rohoch ulíc so zamračenou tvárou...
Pripomínajú „svojim veriacim“ dôležitosť pôstu
A nielen to.
Hlásajú, že ľudia patria v sobotu do synagóg...
Tu majú počúvať Božie Slovo a výklad „učiteľa“.
Upozorňujú veriacich Izraelitov,
že sú hriešnici a preto sú povinní priniesť obetu za svoje hriechy.
A ako inak, vzorne dbajú aj na to, aby chrámová pokladnica nezívala prázdnotou.
Majú radi prvé stolice v synagógach.
Sadajú si do nich tak ako im to prikazuje majestátnosť ich úradu,
veď musia „strateným ovciam Izraela“ ukázať, ako sa majú v synagóge správať a modliť.
Alebo sa mýlim?
Asi by som bibliu zatvorila, ale práve som objavila nový príbeh.
Vystupuje v ňom iný muž – hoci tiež poslaný naplniť Boží Zákon.
Človek v jednoduchom bielom odeve...
.... narodený v maštali...
.... súcitiaci s ľuďmi a prichádzajúci, aby zachránil to, čo sa sratilo...
Aj on chodí do synagógy....
Počúva farizejov, zákonníkov, starších...
A vrtí nad nimi hlavou...
Vidí ich vonkajšiu hru s pravidlami „fair play“
A svoje rozhorčenie si nenechá pre seba.
Jasnou rečou im prihrá niekoľko slov na ich adresu:
„Ste ako obielené hroby...
Navonok sa tvárite sväto...
ale vaše srdcia sú plné špiny, sebectva, pokrytectva...“
Ťažká je to reč...
Náročná pre uši, nie tak pre srdce...
Predstavitelia Boha na zemi sa búria:
„Čo si to vôbec tento muž v obyčajných šatách....
tento skade ruka, skade noha dovoľuje?“
Moc nad Zákonom a istota vyvolenia,
ľahko zatlačia pokoru a zdravý sedliacky rozum pod zem.
Voči rebelom, treba zaujať jednoznačný postoj,
a preto tohto obyčajného, potulného, nevzdelaného
...netreba počúvať...
... dokonca nie je vhodné, ani premýšľať nad jeho slovami...
Potrebné je iné!
Udržať si moc!
Musia neznámeho prichytiť pri nejakom nekalom čine,
nájsť paragrafy a zbaviť sa ho...
Ak odíde pokora a ľudskosť,
....ostáva len vlastná (ne)pravda...
...istota, že to čo človek robí, nemôže byť nesprávne...
... a k tomu sa primieša odvaha – odstrániť tých, ktorí sú „iní“.
Hráči vonkajšej „fair play“ to mali jasné.
Len čo začuli Ježišov hlas,
tasili zbrane:
Zaťaté päste.
Kamene v rukách...
Sliedičstvo, či si dovolí porušiť zákon a uzdraví aj v sobotu.
Cieľ je jasný:
Vydať Rebela do rúk MOCI
ale bez známok žiarlivosti, hnevu, či pomsty....
Tí, čo chodia do synagógy musia byť presvedčení,
že tento muž robí zlé činy.
Preto sa rozhodli, že si Ježiša navonok uctia.
Napríklad popredný farizej Šimon.
Pozval ho na hostinu.
Keď jedli a pili, pristúpila k nemu istá žena a slzami mu umývala nohy.
Šimon hneď vedel, kto to je: „Hriešnica.“
Pohŕdavo sa pozrel na Ježiša, mysliac si:
„Keby tento vedel, kto je to... nedovolil by jej, aby sa ho dotýkala...“
Lenže Ježiš to vedel.... a videl viac ako zákon „fair play“
Videl ženinu lásku a odpustil jej hriechy...
Svojmu hostiteľovi však nemohol odpustiť, (nemal čo)
a tak mu pridal do svedomia niekoľko výčitiek...
Ježiš prišiel, aby vyvolal v srdciach náboženských predstaviteľov vojnu...
Aby ich vyhnal na mínové pole právd a poloprávd.
Ježiš mal s náboženskými predstaviteľmi tej doby (iba tej?) iné plány.
Dotýkal sa ich (a rozčuľoval ich) svojim slovom.
Napomínal ich, ale neodsúdil...
Usvedčoval ich, ale nezavrhol...
Jednoznačne pomenúval ich postoje a dovolil,
aby si pili svoj kalich odsúdenia za to, že pohoršujú maličkých...
Kričal im do uší, že sami, napriek dlhým modlitbám
nevchádzajú do Božieho kráľovstva
a ešte aj iným v tom zabraňujú....
Tento Boží muž sa rozhodol,
že farizejskú hru „fair play“ posunie ďalej...
Na level súcitu, ľudskosti a nezištnej lásky.
Stál pri tých,
čo vo svojom živote zakúsili
sklamanie, zranenie, znechutenie,
odsúdenie prameniace z konania,
či so slov predstaviteľov náboženstva.
Pochválil chudobnú vdovu...
lebo do chrámovej pokladnice dala všetko čo mala,
celé svoje živobytie...
A urobil to v prítomnosti strážcov chrámovej pokladnice,
čo sa pohoršovali,
lebo na vlastné oči „videli“,
ako málo tam hodila.
Ani Mária Magdaléna,
o ktorej celý Izrael vedel, že je prostitútka,
nemohla zabudnúť na stretnutie s Ním.
Pre náboženských predstaviteľov bola iba vzorom nečistoty.
Stratený prípad, o ktorý „nezakopne“ ani Boh.
No Ježiš o ňu „zakopol.“
Zamiloval sa do jej milujúceho srdca...
A ona?
Odpovedala na jeho lásku láskou...
Verným nasledovaním...
až za hrob...
Aj žena pristihnutá pri cudzoložstve
dostala lekciu od Ježiša
a spolu s ňou aj starší – predstavení synagógy.
Tí potrebovali iba Ježišov súhlas s jej ukameňovaním.
Ale on?
Pozrel sa na nich a pokojne položil otázku:
„Kto z vás je bez viny?.... Ak je tu niekto taký, nech pokojne hodí do nej kameň.“
Spravodlivci sa jeden po druhom strácali....
Ostala iba ona.
Žena, ktorá si v srdci niesla znovu objavenú hodnotu....
Hodnotu lásky a odpustenia.
Keď už náboženskí predstavitelia nerozumeli Ježišovým skutkom,
alebo im nechceli rozumieť,
rozhodol sa pre podobenstvá:
Do jedného sa dostal farizej aj mýtnik.
Mýtnik, ktorým všetci pohŕdali, stál v zadnej časti chrámu,
bil sa do pŕs a volal: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“
Naopak farizej sa hrnul dopredu...
Oznámil Bohu čo všetko pre neho robí...
a poďakoval mu že nie je ako tá „stratená existencia“ vzadu...
Lenže Boh vypočul modlitbu pohŕdaného....
nie toho, kto poznal celý Boží zákon....
Ježiš k náboženským predstaviteľom prichádza ja dnes...
Aj dnes túži do litery Zákona vliať lásku...
Nestačí mu, ak sa dodržiavajú pravidlá hry „fair play“, len navonok.
Túži, aby boli predstavitelia náboženstiev otvorení pre dialóg...
... aby viac počúvali...
... aby nepohoršovali, ale posilňovali slabých vo viere...
... a aby nebránili maličkým (slabým) vojsť do Božieho kráľovstva svojimi rozhodnutiami, či slovami.
Ježiš
...prišiel ako človek, aby jeho služobníci boli naplnení ľudskosťou....
... ukázal im, že učeník nie je nad svojho učiteľa a aj oni si majú navzájom slúžiť...
(nie sa ponižovať, ohovárať... či vládnuť jeden nad druhým)
... pozýval ich, aby počúvali a poznali príbehy tých, čo sú im zverení...,
...daroval im poslanie, aby pomáhali strateným znovu nájsť dôstojnosť a zdravé vzťahy....
Ježiš aj dnes prosí!
Príkladom i slovom kričí!
...Že ľudia nie sú obyčajné kufre, do ktorých možno nahádzať svoje predstavy, slová poníženia, hnevu, samoľúbosti.
... že nie je správne, ak ich zatvoríme, odsúdime, preložíme na miesto, ktoré potrebujeme zaplniť....
... že nie je rozumné, ak nedomyslíme následky svojich rozhodnutí....
....a v mene moci vyhlásime, bez predchádzajúcej porady s človekom a s Bohom „verdikt“, len preto, aby sme nejaký problém vyriešili...
Ježiš aj dnes vidí v ľudských srdciach postoj farizejov a zákonníkov.
Postoj, kedy po vyriešení problému, si treba podať ruky,
a pokojne sadnúť do hojdacieho kresla s pocitom dobre vykonanej práce....
Veď žiaden zákon porušený nebol.
Zatváram bibliu.
Neviem....
No čím ďalej tým viac ma desí slovo „fair play“, či už v politike, v kultúre, alebo .....
Obávam sa najmä vtedy, ak sa zákon spojí s Mocou a odvahou vládnuť....
Svet sa delí na „šéfov“ a „handry...“
Viem, že nad tým všetkým si ty Ježiš....
A tak ťa prosím o vnútornú obnovu ľudí, ktorí majú moc... či už v politike, v kultúre alebo v cirkvi. Daj im ľudskosť a súcit, odvahu komunikovať a vidieť konkrétne príbehy ľudí... Pane, prosím daj im svojho Svätého Ducha, aby neboli zbabelcami a mali odvahu dodržať svoje slovo, daj im Ducha rozumnosti, aby sa správne rozhodovali a neubližovali tak iným...
Pane, nech aj náboženskí „šéfovia“ zostúpia s kazateľníc a dokazujú svoju vieru v teba obyčajným príkladom, slovom, skutkom... nie iba úsmevmi z televízie, či pri rôznych masových akciách.
A nakoniec ťa prosím za veriacich, aby sme vedeli rozlišovať a nachádzať ťa tam, kde si. Amen.
