Moja úloha: Rozmotať zamotané....

Blcha Broňa

Skáče blcha v kožuchu,

volá: Juchu, juchuchu.

Kotrmelec, salto, skok,

zavrtí sa v pravo bok.

Ešte mlynské kolesá.

Čo to?

Pomóc!

Nebesá.

Spadla.

Bum bác – do trávy,

ktože ju tu objaví?

Nečakala ani chvíľku,

Mravec Dodo ťahal byľku.

„Dobré ráno milá dáma,

čo tu hopkáš, takto sama?“

Preľakne sa blcha Broňa,

má sa usmiať,

a či stonať?

Robiť kotúľ?

Skryť sa skrátka?

Alebo byť kamarátka?

Vyvaľuje naňho oči.

Teraz, hop šup,

vľavo skočí.

Mravec Dodo

za ňou mieri

„Prepáčte mi,

že som smelý.“

Vyzvedá sa:

Čo je? Kto je?

No blcha si hudie svoje:

„Hop šup, hop a skok,

skočím hoc aj cez potok.“

Lenže to sa prerátala.

blcha jedna,

blcha malá.

Hop a čľup,

žblnky, žblky,

hrajú sa s ňou malé vlnky.

prvá, druhá,

tretia, štvrtá,

blcha špliecha

vodu strieka.

Za to Dodo, drží byľku.

„Vydrž čudo, vydrž chvíľku.“

Premienil ju na lávku,

poznáte tu rozprávku?

Blcha šťastná ako nik,

posadí sa na chodník.

„Prepáč, že som utekala,

ja som Broňa, blcha malá.

Juchu, juchu, juchuchu,

bývam rada v kožuchu.“

Poďakuje Dodovi,

dá mu koláč medový.

Za odvahu - diplom,

kvety.

Deň je krásny, 

slnko svieti.

Blcha Broňa nie je sama,

vydala sa do neznáma.

Kamarátov nájde všade,

v lese, v poli,

na záhrade,

a potom?

Sa ku nám vráti,

veď aj my sme

Ka – ma – rá – ti.