Klaun Šimon
Na nebi sa v jednu noc objavila krásna kométa. Nezbadali ju len mudrci, ale aj nezbedný klaun Šimon. "Je to znamenie, že sa narodil kráľ," povedal si len tak sám pre seba. Rozhodol sa, že si ho pôjde obzrieť a dá mu všetko, čím robí ľuďom radosť.
Vezme si klaunovskú čiapku i zvonkohru a vykročí na cestu za hviezdou.
Dedinami prechádza, až sa v istý večer zastaví v chudobnej chalúpke.
A tu chlapček na neho smutné oči gúľa. Je iný ako ostatné deti. Nohy ho neposlúchajú.
"Ach, ako by som ho mohol potešiť?" dumá Šimon a za uchom sa škriabe.
"Už to mám!" Ukloní sa, čiapku z hlavy zloží. "Nech sa páči, je tvoja." usmeje sa na chlapca a vidí, že sa do jeho očí radosť vracia. Konečne sa smeje, hlavou kýva. A čiapka? Tá spieva ako sane na Vianoce.
Skoro ráno sa klaun na cestu znova poberá. No keď ho už nohy bolia i v žalúdku mu žaby kŕkajú, zastane pri paláci. "Skúsim, či by nedali prenocovať," dumá a zabúcha na bránu. Čože by mu nedali. Veru dali. Len každý je tu akýsi vážny.
"Čo ste takí smutní," vyzvedá, "vari vám včely uleteli?"
"Horkýže včely!" rečie kuchár, "ale malá princezná. Nič nevidí. Je slepá. Celý deň iba plače. Nik ju nevie potešiť."
"Ja by som možno vedel," prikyvuje klaun a už aj na zvonkohre vyhráva.
Len čo to princezná začuje, rukami tlieska. Do neznáma sa po "pesničke" naťahuje. A konečne sa smeje. "Zázrak! Zázrak" volá kráľ a Šimona chce v paláci nechať. No ten sa berie ďalej, len zvonkohru malému dievčatku necháva. Vraj, nech jej radosť robí...
Hviezda ho čaká. A tak si po ceste vykračuje. "Dar pre kráľa nemám. Nemal by som sa vrátiť?" Dumá ale potom si spomenie na ľudí, čo stretol. Každý mu o zázračnom dieťati priniesol zvesť. "Dar - nedar. Obzriem si ho aspoň z diaľky," hodí rukou a ide ďalej.
Už je pri maštaľke. Okolo jasličiek stoja mudrci i pastieri. Každý drží v rukách dar. Iba on nie.
A v tom sa stane niečo nečakané. Pozrie sa na neho Božia Matka: "Prosím ťa, môžeš na chvíľu podržať Ježiša? Chcem dať na slamu kožušinu, aby sa mu lepšie spalo."
Šimon sa nestihne spamätať a v náručí drží Kráľa sveta.
"Nepriniesol som ti nič, prepáč...," šepká a pozerá sa mu do očí.
"Dal si mi všetko," povie zrazu dieťa. "Ja?" čuduje sa klaun... a vtedy pochopí...Veď on ho cestou do Betlehema už videl... a to dokonca dva krát.
Ježiško zamrví rukami: "Ty. Vždy keď ma budeš hľadať, uvidíš ma v očiach detí."
A toto si moji milí, klaun Šimon zapamätal naveky.
Už nechce byť klaunom vo veľkom zámku, ale chodí z dediny do dediny, deti teší a Ježiša v nich hľadá...Radosť rozdáva, kde smútok si dvere otvoril. A veru sa mu darí...
Na Vianoce nepotrebujeme dary, ale lásku a tá sa skrýva hoci aj v očiach dieťaťa.
Skúsite ju nájsť. Dnes máte šancu aj vy.
