LAMA
Lama
Lama láme slovenčinu.
Čože je to za novinu.
Priviezli ju z Ameriky.
„Nemáte chuť na cukríky?“
„Od cukríkov bolia zuby.“
Lame sa viac konár ľúbi.
Slnko, voda, k tomu pláž,
mávne chvostom „Čo mi dáš?“
„Dám ti čerstvú zeleninku,
bylinky i púpavu.
Pozývam ťa biela dáma,
na záhradnú oslavu.“
Jano, gazda, starý známy,
obdivuje biele lamy.
Daruje im kyticu,
poškrabká ich za šticu.
„Kto dal biely kožuch lame?“
Jano si s tým hlavu láme.
„Kto ju takú veľkú spravil?
Koľko času pri tom strávil?“
Prečo lama vlnu dáva?
Trávu žuje, keď zaspáva,
Prečo jazyk vyplazuje,
keď si vietor sem tam duje?
Zvedavý je gazda Jano,
dumá večer, dumá ráno
Na slovo je pri tom skúpy,
„Nespýtam sa. Čo som hlúpy?“
A tak chodí, dumá stále,
na nose ma okuliare,
a na hlave klobúk z trávy.
Katka Lama sa mu zdraví?
„Môžem schrúmať tvoju čiapku?
Dám ti vlnu na pamiatku.
Klobúk z trávy, dobre trávi,
kto je trávu, ten je zdravý.“
Sľubuje mu lama Katka.
„Ak chceš, budem kamarátka.“
Ďakuje mu za hostinu,
pýta melón, zeleninu,
spomenie aj púpavu.
„Poškrabkaj ma za hlavu.“
A tak Jano, gazda známy,
stále škrabká biele lamy.
Pýta sa ich, čo len chcete.
Múdrejšieho nenájdete.
A čo večer?
Tma je všade,
Jano sedí na záhrade.
K Pánu Bohu volá.
„Ďakujem ti za lamy,
bez nich by tu nuda bola.“
Poďakujme spolu s ním,
za všetko čo máme,
Za zvieratká, za rodinu,
za lásku, čo rozdávame.
