Nemehlo
„Iá, iá,“ vykrikoval somárik zo stajne. „Som len taký na nič. Nemám ani kamarátov a nikto ma nemá rád. Iá, iá!“
Keby ste sa mu lepšie prizreli, videli by ste, ako mu práve z oka vypadla slza.
„Ty nemehlo akési! Nevrešti,“ zagánil naňho gazda. „Si zviera, tak sa nažer a buď ticho. Aj tak nie si na nič súci.“ Vysypal z vreca otruby a odišiel.
Ničdobrák, také meno mal náš somárik, zvesil hlavu: „Iá, iá, asi má pravdu, veď chodil do školy,“ zakopol kopýtkom o vedro. „Takých ako ja, nik nepotrebuje. Pre nikoho nie sme dobrí.“
A bol by takto nariekal ešte aj tri dni, keby, keby..... Keby nezačul, ako sa na dvore rozpráva s gazdom neznámy muž.
„Dobrý človek,“ prihováral sa neznámy, „nemáš náhodou somárika? Kúpil by som
ho od teba.“
„Že kúpil! Zadarmo ti ho dám! Je to také nemehlo. Nič nevie robiť, iba híkať. Ber si ho! Tam je priviazaný.“
Ničdobrák sa nestihol spamätať a už ho držal za uzdu Jozef. „Neboj sa, pôjdeš so mnou. Spolu všetko zvládneme.“
Pred domom ich čakala Mária, Jozefova snúbenica. Opatrne si vysadla na somárika a prihovára sa mu. „Ďakujem ti, že ma nesieš do Betlehema. Si krásny,“ prihovárala sa mu.
Ničdobrákovi sa rozžiarili oči. Prvý krát ho niekto pochválil a dokonca poďakoval. Ale tým sa to ešte len začalo.
Prišla noc a on ako prvý uvidel malého Ježiška. Svojimi veľkými ušami počul anjelov a dobre si pamätal ich slová: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Jozef pri ňom stál a usmieval sa. „Vidíš, ty nie si žiadne nemehlo. Ty si somárik a nie obyčajný, ale vyvolený.“
Nuž a čo to znamená pre nás? Ak vám ľudia budú hovoriť, že nie ste na nič súci, alebo že nič nezvládnete, neverte im. Boh má s vami skvelé plány. To iba teraz, ich ešte nepoznáte.
