O vrabcovi čo chodil do kostola
O vrabcovi, čo chodí do kostola.
"Čvirik, čvirik, čimčará,"
pospevuje od jara.
"Čvirik, čvirik.
Bim - bam - bom,
na kostole visí zvon."
Začuje ho pani sova.
Pretiera si oči.
"Hú, hu , vrabčiak, tíško buď,
hlava sa mi točí."
Ale vrabec?
Nepočúva.
Šuchorí si perie.
Zvedavý je,
kde sa múdrosť
v jeho hlave berie.
Pani sova, najskôr pekne,
tak ako sa sluší,
no keď vrabec neprestáva,
chce mu ťahať uši.
"Pripraviť sa, pozor!" ráta.
Keď to vrabec vidí: Rata!
Už aj mieri do kostola,
a tam? Práve svadba bola.
"Berieš si ma žabka z lásky?"
"Kvák a to čo sú za otázky, ták."
kvákajú si milé žaby,
vidno že sa majú rady.
V tom k nim vrabec
štrng, brnk trieli.
"Prepáčte mi,
že som smelý.
O miestečku pre mňa,
by ste nevedeli?"
Farár sa smeje iba.
"Ty si nám tu ešte chýbal.
V kostole je miesta dosť.
Budeš čestný, milý hosť."
A odvtedy do kostola,
chodí vrabec z vesela.
Stretnete ho kamaráti,
či je piatok, či nedeľa.
